Xavi a Iniesta - Maestros in aciia

Niektoré veci je lepšie proste nerozdeľovať, patria jednoducho k sebe. Soľ a korenie. Futbalovou terminológiou presnejšie pomenované – Andrés Iniesta a Xavi Hernandéz. Iniesta a Xavi, Xavi a Iniesta. Vedeli by ste si predstaviť Barcelonu bez nich?

Jeden z nich má na chrbte číslo 6, druhý číslo 8. Futbalový svet si ich v inom klubovom drese ako v modro-červenom snáď predstaviť ani nevie. Obaja sú veledôležitou súčasťou španielskej reprezentácie a je možné, že tomu tak bude ešte pekných pár rokov.

Sú rýchli, no taktiež skvele atleticky vybavení a schopní tak útočiť, ako i brániť. Hráči, ktorí majú v sebe nejaký ten motor, nekonečnú schopnosť behať a behať. Moderný futbal sa za posledné roky v mnohých ohľadoch výrazne zmenil. Oveľa viac sú vyhľadávaní hráči, ktorí dokážu presadiť svoje schopnosti silou, vysokou a svalnatou postavou, alebo práve enormným úsilím na ihrisku. Docielené to je zväčša nespočetnými hodinami strávenými v posilňovniach. Podľa viacerých odborníkov existujú 2 tipy úspešných hráčov – tí, ktorí sa dokážu vypracovať vlastnou vytrvalosťou, úsilím a neúnavným tréningom, alebo tí druhí, ktorí sa jednoducho narodili takpovediac s kopačkami na nohách, s citom pre futbal, vynikajúcou technikou, jednoducho rodené talenty. Xavi a Iniesta otvorili dvere pre futbalistov svojho typu. Malí technickí hráči sú v dnešnej dobe už opäť váženým a vyhľadávaným druhom tovaru.

Tí, ktorí sledujú futbal určite nikdy nezabudnú na hráčov, akými sú Paul Scholes či Andrea Pirlo. Hoci majú svoje najlepšie roky už pravdepodobne za sebou, futbal v ich prevedení nikdy nestratí svoje čaro. Jednoduchosť, krása, štýl. Hráči, ktorí si dokázali vybudovať rešpekt aj u svojich spoluhráčov, alebo iných futbalových velikánov. Napríklad taký Rio Ferdinand nazval Paula Scholesa niečim ako "GPS", pochvalu si obaja zaslúžili dokonca aj od legendárneho Zinedina Zidanea.

Minulosť nám priniesla technikov, akými boli Maradona, alebo George Best, výnimočných kanonierov ako Pelého či Ronalda, nadaných a nenahraditeľných obrancov akými boli Maldini, alebo Sir Bobby Moore.

Xavi a Iniesta by však boli geniálnymi futbalistami v ktorejkoľvek epoche doterajšieho futbalu. Osobne si dovolím tvdiť, že sa títo hráči narodili v dobe, keď môže ich genialita vyniknúť ešte viac. Môžeme byť radi, že títo hráči brázdia futbalové ihriská práve vtedy, keď svetu vládne internet a televízia. Vďaka nim si môžeme vychutnať napríklad spomalené zábery, detailné rozoberanie ich schopností, no hlavne spoznať hráčov aj trocha z väčšej blízkosti. Vedieť o nich viac, žiť a dýchať s nimi.

Zápasy sleduje v dnešnej dobe veľké množstvo ľudí – legálne či ilegálne. Vďaka portálu Youtube si môžete aj vy pozrieť stovky videí, ktoré nám dokazújú výnimočnosť týchto dvoch hráčov. Prinášame vám jedno z najpodarenejších videí, ktoré nám ponúkajú genialitu týchto dvoch hráčov priam z prvej ruky.

Existencia tejto dvojky však prináša do futbalu aj niečo, čo pre mnohých nie je až natoľko sympatické. Práve aj vďaka týmto hráčom sa stali v reprezentácii Španielska a v Barcelone útočníci takmer prebytočnými. Jeden zo španielskych novinárov raz vtipne podotkol, že keby Pep Guardiola mohol, tak by do zápasu staval iba 10 stredných záložníkov a brankára! V čom spočíva ich čaro?

Hráči, ktorí vytvorili nový fenomén. Takzvané tiqui-taca bolo vraj prvýkrát použité na MS v roku 2006, Andresom Montesom, no je možné, že tento termín prvýkrát zaviedol Javier Clemente. Je to poňatie hry, ktorý je fanúšikom Barcelony, no i ľudom po celom svete viac než známy. Slovné spojené, ktoré preslávilo novodobú, modernú Barcelonu. Zakladá sa na krátkych a rýchlych prihrávkach, ktorých cieľom je vypojiť súpera z hry, nedovoliť mu dlho držať loptu, a tým sa dostať do tempa a na druhú stranu sa prekombinovať až k čistému zakončeniu do prázdnej brány. V dnešnej dobe je však o tiqui-tacaťažké rozprávať bez toho, aby ste spomenuli Xaviho a Iniestu.

Vďaka týmto dvom hráčom funguje táto taktika skvele. Na dennom poriadku sú však reči, ktorými sa nás neprajníci jednoducho snažia presvedčiť, že veríme v niečom, čo nemá budúcnosť. Fenoménu menom tiqui-taca už vraj odzvonilo. Výsledky klubu z posledných rokov nám ale ukazujú presný opak. Tiqui-taca funguje i naďalej, Xavi dokáže mať stále za zápas vyše 100 prihrávok, z čoho je zväčša ešte stále až 90% presných. Je doslova výnimočné, keď vidíme zápas, v ktorom by mal Xavi úspešnosť prihrávok pod úrovňou 90.%.

O tom, aké je dôležité, aby obaja títo hráči nastupovali v strede zálohy snáď netreba ani rozprávať. Je možné uviesť viacero príkladov. Zoberme si teda zápas, na ktorý si ešte určite pamätáme. Zápas v Miláne proti AC. Iniesta začal na ľavom kraji, Cesc Fabregas v strede – bežná vec počas tejto sezóny – Barca však prehrala 2-0.

V odvete sa Iniesta vrátil späť na stred pola a obnovil teda spoluprácu s Xavim. Bez Fabregasa. Výsledok bol jasný – výhra 4-0 a fenomenálny výkon dvojice, ktorý zaistil postup do ďalšej fázy prestížne súťaže. Ťažko bolo hľadať chyby, spolupráca bola geniálna, netreba však zabúdať na hru a chcenie tímu ako takého.

I keď je pravda, že sa Iniestovi hodí aj rola krídelníka, treba jednoducho povedať, že jeho miesto je určite v strede zálohy. S Xavim dokáže vytvoriť tandem, s ktorým sa drží krok nesmierne ťažko. Iniesta hrá túto sezónu vo veľkom štýle. Neodráža sa to síce príliš na jeho gólových štatistikách, no je zjavné, že konštantne najlepšie výkony za tím v tejto sezóne podáva práve tento stále mladý hráč.

História bude pravdepodobne považovať za najväčších strojcov úspechu španielskeho futbalu posledných rokov práve týchto dvoch stredopoliarov. V klubovom meradle síce budú určite zaostávať za slávou Messiho, čo je však pochopiteľné. Schopnosti týchto dvoch hráčov napomohli Španielsku k zisku dvoch európskych titulov a aj zisku jedného svetového.

V modrnej hre však nie je úplne presné rozprávať o Xavim a Iniestovi iba ako o dvojici. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú aj Sergio Busquéts v drese Barcy a Xabi Alonso v drese La Roja. Ako sú však nato ostatné tímy v Európe?

Bayern Mníchov, Borussia Dortmund a aj Real Madrid hrajú zväčša s dvoma defenzívnymi štítmi, pred ktorým sa potom nachádza super-ofenzívny triumvirát. V Mníchove si pod palec zoberie Guardiola dvojicu Javi Martinéz, ktorého chcel toho času práve i on získať do Barcy, a Bastian Schweinsteiger. Obaja sú to skvelí hráči, no stále to bola iba ich prvá sezóna, v ktorej hrali spolu. Madrid disponuje dvojicou Alonso a Sami Khedira, v Dortmunde sa zas spoliehajú na dvojicu Kehl-Gundogan. Ani jedna z týchto dvojíc sa však kvalitou a taktickou vyspelosťou nedoťahuje na tú barcelonskú.

Všetky tieto 3 kluby však majú aj útočného záložníka typu Iniesta. Toni Kroos,Mario Gotze a Mesut Ozil. Pravdepodobne každý z nich by si vedľa seba prial jedného ´Xaviho´.

Pozrime sa však aj na Juventus. Tam je to zas o čosi zaujímavejšie. V Turíne sPirlom pôsobia v zálohe aj Arturo Vidal a Claudio Marchisio. Pre mňa osobne veľmi kvalitný stred pola, no zápas proti Mníchovu ukázal, že táto trojica ešte nie je hodná nato, aby sa porovnávala s trojlístkom Busquéts-Xavi-Iniesta. Elitné tímy sveta teda jednoducho nemajú tak kvalitný stred ako katalánske mužstvo. Tkvie v tom základ úspechu?

V Anglicku zas hráči typu Xaviho či Iniestu naopak absentujú. United majúCarricka či Kagawu, City zas Tourého a Silvu. V Anglicku sú záložníci z Pyrenejského polostrova naozaj vážení, no treba jednoznačne povedať, žeJuan Mata, Santi Cazorla a ani David Silva nedokázali podávať dlohodobo tak kvalitné výkony ako táto dvojica.

Je ťažké si predstaviť, že by mohla v najbližšej dobe vzniknúť podobná dvojica ako táto, tvorená rodákmi z Fuentealbilla a Terrassy. Aby však bolo prekonané majstrovsto týchto dvoch, bude asi potrebné priniesť do hry jednoducho znova niečo nové. Na svete je určite veľké množstvo hráčov s veľkým potenciálom, no je veľkou otázkou do budúcnosti či sa dokážu tak dokonale stmeliť ako títo dvaja chlapíci v drese Blaugrana.